|
Stránka 1 z 3
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1341.
1341- UJWAR, 1360- HARADUK, 1476- NOVUM CASTRUM, 1503- CASTRUM HRADEK, 1808- HRÁDEK, 1920- HRÁDOK, 1927-LIPTOVSKÝ HRÁDOK
Základná charakteristika k 31.12.2007:
Názov okresu: Liptovský Mikuláš, Názov kraja: Žilinský, PSČ 033 01, Telefónne smerové číslo: 044, Prvá písomná zmienka o meste: rok 1341, Nadmorská výška: 656 m, Celková výmera územia mesta: 18 320 096 m2, Hustota obyvateľstva: 422 na km2, Počet obyvateľov: 7729.
Pod severnými výbežkami Nízkych Tatier a na sútoku Belej a Váhu sa nachádza turistické a hospodárske centrum horného liptova - mesto LIPTOVSKÝ HRÁDOK (656 m n.m., 7729 obyvateľov).
Predhistorické centrum územia dnešného mesta dokumentujú nálezy pohrebiska ľudu lužickej kultúry. Predchodcom Liptovského Hrádku bola osada Belsko existujúca už v 13. storočí. Hoci onedlho zanikla, kontinuitu osídlenia tohto územia udržal hrad Hrádok postavený na malej vyvýšenine pri rieke Belá.
HRAD A MAGDALÉNA ZAYOVÁ
 Hoci o vzniku hradu existuje viacero verzií, s istotou možno povedať, že po prvý raz sa hrad spomína v roku 1341 ako Novum Castrum. Kamenný hrad vybudoval zvolenský župan Donč na začiatku 14.storočia, keď najprv zabral pozemky viacerým zemanom. Tí proti tomu protestovali u Ostrihomskej kapituly, avšak nebolo im to nič platné. Donč bol dôverníkom uhorského kráľa Karola Róberta a patril k najvplyvnejším ľuďom v celom Uhorsku. Tzv. starý hrad s takmer dvojmetrovými múrmi postavili na pať metrov vysokej vápencovej skale. Hoci ho chránilo opevnenie a vodné priekopy, bol veľmi zraniteľný, čo sa prejavilo pri jeho viacerých dobytiach a poškodeniach. Patril medzi vojenské objekty, ktoré strážili dôležitú obchodnú cestu. Jedna z legiend dokonca hovorí o spojení Hrádku podzemnými chodbami s opevneniami pri Liptovskom Jáne a dokonca s Likavským hradom. Neskôr sa stal sídlom správy hradného panstva, ktoré bolo až do polovice 15. storočia majetkom uhorských kráľov.
V ďalšom období ho držali darovaním, alebo zálohovaním viacerí majitelia (napr. Zápoľskí, Thurzovci, Ballasovci a iní). O prestavbu hradu na renesančný kaštieľ sa najväčšmi zaslúžila žena Magdaléna Zayová. Nie nadarmo sa traduje, že kam čert nemôže, pošle ženu. To, čo nedokázali chlapi, zobrala do svojich rúk Magdaléna. Postupne pochovala troch manželov (majiteľov hradu), napriek tomu jej energia zostala aj na hrad, aj na štvrtého manžela. Hrad od základov zreštaurovala v renesančnom slohu a pristavila renesančný kaštieľ. Starý hrad akoby zostal vo dvore nového. Po smrti zbožňovanej Magdalény (pravdepodobne viac poddanými ako manželmi) sa na hrade postupne striedali kuruckí a cisárski majitelia a za stavovských povstaní na prelome 17. a 18. storočia bol silne poškodený. Po požiari v roku 1803 obnovili už len kaštieľ, v ktorom sídlila administratíva komorského likavsko-hrádockého panstva.
V 20. storočí sa uskutočnili ďalšie opravy stavby, ktorá určitý čas slúžila aj pre potreby národopisného múzea, avšak v súčastnosti si budova opäť žiada rekonštrukčné práce. Osada Liptovský Hrádok vznikla na začiatku 18.storočia pri sklade soli, medi a železa. Najskôr tu lesní a štátni úradníci hrádockého panstva založili osadu, ktorá sa postupne vyvinula na dôležité trhové centrum hornoliptovských dejín. V druhej polovici 18.storočia tu vznikli viaceré podniky lesného hospodárstva (píly, pltiská, zariadenia na zachytávanie plaveného dreva - tzv.hrable), ktoré v tom čase formovali hospodársky život horného liptova. V roku 1768 tu dokonca zriadili lesnícku školu, o ktorej vznik sa najviac zaslúžil lesný prefekt komorského panstva Franz Wissner von Morgenstern. Bola to jediná škola svojho druhu v Uhorsku a vyučovalo sa v nej po slovensky, nemecky, latinsky a maďarsky. Metodika odbornej výučby bola založená na vopred vypracovanom tzv. lesníckom katechizme. K prekvitajúcim a rýchlo sa rozvíjajúcim drevárskym podnikom sa koncom 18. a začiatkom 19. storočia pridružilo zakladanie železiarskych a hutníckych produktov, ktoré spolu s lesotechnickými správami položili základ dnešného mesta.
VIDEO: HRAD
FOTOGRAFIE HRADU
|
Mesto 
