HISTORICKÝ VÝVOJ HRÁDOCKÉHO ARBORÉTA
VZNIK A VÝVOJ ARBORÉTA DO KONCA 2. SVETOVEJ VOJNY

Snahy o založenie arboréta súvisia so založením lesníckeho školstva v Liptovskom Hrádku. Už v roku 1796 v okolí sídla prvej lesníckej školy sa začína budovať dekoratívny anglický park o výmere približne 20 ha. Jeho základ tvorilo asi 200 líp vysadených už v roku 1777 pri príležitosti 1. výročia založenia USA. Časom, po zániku prvej lesníckej školy, park strácal svoj význam a postupne schátral. Po obnovení tradície lesníckeho školstva  v roku 1886  začalo sa pod vedením vtedajšieho riaditel'a novovytvorenej Horárskej školy, Rudolfa Benkeho, pravdepodobne v rokoch 1886 - 1888, aj so zakladaním lesníckeho botanického parku a školského polesia Hradská hora. Tento botanický park bol situovaný v priestore medzi dnešnou Hradnou ulicou, riekou Belou a železničnou tratou v blízkosti novovzniknutého školského areálu. Z tohto areálu sa do dnešných čias zachovala iba druhá budova lesníckej - Horárskej školy.
Pôvodná výmera parku bola 27,17 ha. Súčasne s ním bol vysadený aj ochranný lesný pás pri rieke Belej o výmere 10,94 ha, ktorý chráni dodnes Hrádocké arborétum, ale aj čast mesta pred nepriaznivými účinkami západných vetrov.
Pôvodný botanický park bol založený v prírodne-krajinárskom slohu. Menšie, rovnorodé a zmiešané porasty domácich drevín sa striedali s lúkami, ktoré boli doplnené siet'ou chodníkov. Približne 30 druhov v celkovom množstve asi 250 ks bolo dovezených z Botanickej záhrady v Banskej Štiavnici (z uvol'nenej plochy pre výstavbu novej budovy Lesníckej akadémie). Neskôr, začiatkom 20. storočia, bolo vybudované v parku jazierko, ktoré bolo napájané z rieky Belej, kde vyúst'oval aj odtok z jazierka.
Vol'ba drevín bola určená stanovištnými podmienkami a didaktickou funkciou botanického parku ako cvičného objektu Horárskej školy. Z tohto obdobia sa zachovala brezová alej v západnej časti, smrekovcová alej v strednej časti, a čast porastu limby v južnej časti.

Budova Horárskej školy


Brezová alej, smrekovcová alej a čast porastu limby