Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je najmladším múzeom v prírode na Slovensku. Verejnosti bolo sprístupnené v roku 1991. Bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara, v záujme záchrany najcennejších hnuteľných a nehnuteľných pamiatok.

Pôvodná štúdia predpokladala výstavbu niekoľkých obytných celkov - hromadnú dedinu, cestnú radovú dedinu s vodnými stavbami, a formu reťazového osídlenia. V súčasnosti je sprístupnená len prvá časť, v ktorej je väčšina objektov zo zátopovej oblasti. Jej sídelná štruktúra je podobná, akú mávali v minulosti väčšie liptovské obce s výsadami a právami mestečiek. Uprostred dediny je väčšie priestranstvo tzv. rínok, kde sa schádzali obzvatelia, kde sa konali trhy a jarmoky. V múzeu liptovskej dediny je priestor na schádzanie pred panským sídlom, kaštieľom z Parížoviec, kde sa konajú rôzne folklórne a historické programy.

Rovnako, ako to bolo v Liptove v minulosti skutočne, možno dnes v múzeu v modelovanom prostredí dediny ukázať sociálne a spoločenské rozdiely v kultúre a spôsobe života, od bývania najchudobnejších vrstiev dedinského obyvateľstva až po bývanie najbohatších. Ukážku bývania najchudobnejšej rodiny bezzemka tzv. želiara poskytne návštevníkom domček rodiny Majdiakovcov z Liptovskej Sielnice.

Už samotné jeho umiestnenie na obecnom pozemku, bez oplotenia, bez hospodárskych stavieb, hovorí o postavení rodiny existenčne závislej na majetných vrstvách. Celý rodinný aj pracovný život je sústredený v jedinej obytnej miestnosti.

Vyššiu úroveň bývania chudobných rodín bez pôdy poskytuje želiarsky dvojdom z Černovej, v ktorom žili dvaja bratia Bačkorovci so svojimi rodinami. Jeden sa živil ako námezdný robotník a druhý vykonával funkciu obecného sluhu, bol zvonárom, hrobárom, bubeníkom. Dva maloroľnícke domy z Likavky predstavujú bývanie rodín dvoch drobných roľníkov, ktorí si privyrábajú na živobytie doplnkovou prácou. Usadlosť stredného roľníka z Liptovskej Sielnice obývala mnohodetná rodina Trunkvalterovcov.

V komore domu je obuvnícka dielňa, otec sa tomuto remeslu venoval ako doplnkovému zdroju príjmov. Vysokú úroveň bývania predstavuje dom remeselníka - Kolára Jána Lovicha z Liptovskej Sielnice. Odráža sa to napríklad v remeselne lepšie zhotovenom nábytku, kvalitnom bytovom textile, ale aj v niektorých drobných predmetoch dotvárajúcich interiér, ako sú sklo, porcelám, knihy. Súčasťou domu je kolárska dielňa s potrebným vybavením a nástrojmi. Dom z Liptovského Trnovca má pod spoločnou strechou obytnú aj hospodársku časť, tvorí kompaktnú usadlosť. Je expozíciou bývania bohatého roľníka, ktorý vykonával funkciu richtára v obci.

Úrad richtára mal v mestečku Trnovec sídlo v tzv. Mestskom dome a teda v súkromnom bývaní sa prejavuje iba v náznakoch. Podstatnú úlohu zohráva skrinka na písomnosti, okovaná truhlička, skriňa a osobné veci richáta. K jeho záľubám patrilo aj včelárstvo a tak potrebné úle a pomôcky sú uložené v jednej z komôr domu. Usadlosť je oživená, v maštaliach žijú zvieratá, majú tu svoje ustajňovacie priestory najmä huculské kobylky so žriebätami.

Pre návštevníkov je neobyčajne zaujímavá expozícia jednotriednej dedinskej školy s bytom učiteľa z Valaskej Dubovej. V triede je základné vybavenie mobiliárom a školskými pomôckami, charakteristickými pre obdobie 1. tretiny 20. storočia. Poskytuje priestor aj dnešným deťom na atraktívne vyučovanie predmetov, v ktorých možno uplatniť prvky ľudovej kultúry. Byt učiteľa sa podstatne odlišuje od interiéru roľníckych a remeselníckych domácností. Je nielen obývacím a odpočinkovým priestorom, ale aj pracovným a študijným. V ovocnom sade pri škole je postavený včelín z Nižnej Boce s expozíciou dobových úľov.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline sa odlišuje od ostatných múzeí v prírode na Slovensku aj tým, že okrem objektov drevenej ľudovej architektúry sú tu postavené obydlia vyšších spoločenských vrstiev Liptova v minulosti. Je to predovšetkým goticko-renesančný kaštieľ zo zátopovej obce Parížovce, najstaršie zemianske sídlo Liptova. Bol rodovou kúriou zemianskej rodiny Parisa, jeho bratov a potomkov. Najstaršiu gotickú časť možno datovať do prvej tretiny 14.storočia. Po roku 1484 bol kaštieľ prestavaný ako poľovnícky zámoček a z tohoto obdobia sa zachovali pôvodné nástenné maľby s motívom havrana s prsteňom na vetvičke. Dnešnú podobu získal kaštieľ po poslednej prestavbe v druhej tretine 17.storočia. Je jedným z najcennejších historických objektov zátopového územia Liptova. Expozície sú ukážkami bývania a spôsobu života vyšších spoločenských vrstiev obyvateľstva v minulosti. Okrem slávnostnej rytierskej sály v najstaršej gotickej časti objektu sú tu spálne, jedáleň, viac salónov - hudobný, žltý a poľovnícky salón. Druhou ukážkou bývania majetných zemianskych vrstiev je drevená zemianska kúria z Paludze z roku 1858.

Expozícia podáva obraz bývania zemianskej rodiny župného úradníka - vstupný priestor tzv. pitvor, kuchyňa, pánsky salónik, veľký salón a spáleň. Súčasťou usadlosti sú aj hospodárske objekty, sýpky, humno, maštale a krytý prístrešok pre koč a bričky. Neobyčajne atraktívnu expozíciu tvorí vzácna cirkevná pamiatka - ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Najstaršia písomná správa o tomto kostole je z roku 1288, na základe archeologických výskumov však možno predpiokladať, že pod základmi pôvodného kostola stála staršia sakrálna stavba, ktorú možno datovať do 11.-12. storočia. Kostol v Liptovskej mare plnil funkciu strediska cirkevnej správy v Liptove. V kostole sú originálne stredoveké nástenné maľby a inštalovaný pôvodný interiér. Kostol slúži ako živý ekumenický stánok. V suteréne je výstavná sála.